Králiček zlatohlavý je drobučký vtáčik, ľahší ako kocka cukru. Jeho hmotnosť je najviac päť gramov, čo z neho robí najľahšieho operenca v Európe. No na to aký je malý, je dosť bojovný. Počas hniezdenia ochraňuje hniezdo tak, že keď sa mu ku hniezdu niekto priblíži, môže naňho zaútočiť, a to dokonca aj na človeka. Poľovačke na hmyz králiček venuje väčšinu denného času. Trepotajúc krídlami neprestajne obletuje vetvičky a medzi ihličím hľadá ukryté pavúky, chvostoskoky či larvy hmyzu. Jeho obľúbeným biotopom sú ihličnaté lesy, hlavne s výskytom smreka a jedle.
Otužilec so zahnutým zobákom. Samec je tehlovo červený s hnedými krídlami a chvostom, šedým zobákom a hnedými končatinami. Samica je mene nápadná, najčastejšie olivovo žltozelená s krídlami a chvostom rovnakom sfarbenými ako samec. Mladé vtáky sa podobajú samičkám. Sú olivovo zelené s tmavohnedým žíhaním. Je veľmi obratný, rýchlo preskakuje z vetvi na vetvu, často visí aj hore nohami. Je typickým semenožravcom, ktorý požiera výhradne semena ihličnatých stromov, predovšetkým smrekov a borovíc. Na Poľane je v tento rok dostatok smrekových šušiek, takže sa sem zlietli zo širokého okolia.
Muflón je jediný voľne žijúci zástupca rodu ovca v európskej prírode. Tieto zvieratá vraj posledná doba ľadová vytlačila ďaleko na juh na stredomorské ostrovy Korziku a Sardíniu. Ale nové zoologické výskumy dokazujú, že muflón bude pravdepodobne zdivenou formou primitívnej domácej ovce z Malej Ázie, ktorá sa do oblasti Stredomoria dostala v staroveku. Odpoveď na otázku výskytu muflóna v strednej Európe v prehistorickej dobe nie je dodnes jednoznačne objasnená. Jasné je ale to, že ich ruja prebieha v novembri, niekedy aj v decembri. Mne sa tieto zábery podarili urobiť už v októbri tohto roku.
Rasťo
Kuvíčok je pomerne nenápadný ale nie je príliš plachý. Ak je spozorovaný v sede vo vetvách stromu, je možné ho pozorovať pomerne zblízka, bez toho aby uletel. Loví za súmraku, len v dobe hniezdenia po celý deň, najaktívnejší je ráno a večer za šera. Pri slabom svetle vidí približne ako človek. V noci býva aktívny len výnimočne, za svetlých nocí sa ozývajú nespárení samci. Odpočinkové stanovištia na konároch máva dobre zamaskované, nesedávajú spolu. Uvádza sa, že samčekovia obhajujú svoje teritória hlasovým prejavom zo stromov, nespárení samci aj z vrcholcov stromov.