4. 9. 2021

Ešte "kamarátske" jelene pred rujou

22. 7. 2021

Pôtik kapcavý (lat. Aegolius funereus)

28. 5. 2021

Kukučka jarabá (lat. Cuculus canorus)

Tak aj na Poľanu už doleteli kukučky. Vďaka charakteristickému hlasu samcov ju častejšie počujeme ako vidíme. Samce sedávajú na vyvýšených miestach a "kukajú" so spustenými krídlami a roztiah¬nutým chvostom.

6. 5. 2021

Tetrao urogallus - vítanie slnka

1. 4. 2021

Svetový deň vtáctva

Dnes to nešlo inak – musel som za sovami. Sova lesná (lat. Strix aluco), je na Poľane najbežnejšou sovičkou.

13. 3. 2021

Medveď kuvičok a jelene

V Karpatoch sa dajú nájsť pokojné miesta kde môžete pozorovať veľa druhov zvierat súčasne. Na jednom takom sme koncom februára sedeli od skorého rána. Po nočnom snežení bolo všetko pocukrované čerstvým snehom. S východom slnka a otepľovaním sa sneh z vetvičiek začal topiť. Padal nám za goliere, nepríjemne sme mokli. Hore v korunách stromov tokal kuvičok vrabčí. Krásne jelene sa pásli v protiľahlom svahu. Najviac nás ale potešil medveď prechádzajúci v blízkej lieštine. Zažili sme naozajstné Karpatské safari. Sú chvíle keď sa človek musí rýchlo rozhodnúť kam otočí objektív. Pre tieto momenty sa oplatí trocha zmoknúť. Nie?

27. 2. 2021

Obávaná šelma - Bielozúbka krpatá - Crocidura suaveolens

Pozor nemýľte sa toto nie je myš. A hoci tento trpaslík pobehuje v lístí bukov, bukvice tu na okraji Poľany nehľadá. Tento malý cicavec patrí medzi Hmyzožravce – Eulipotyphla. Ich predkovia patrili pravdepodobne medzi prvé cicavce našej planéty. Bielozúbka krpatá má dlhé biele fúzy a holý chvostík. Živí sa hmyzom, červami, slimákmi a malými myšami. Ak by bola 300 krát väčšia, museli by sme sa jej aj my ľudia báť viac ako sa bojíme levov či tigrov. Bielozúbka krpatá má však telo dlhé len 62 mm a hmotnosť iba niekoľko gramov. Tieto živočíchy majú silnú pižmovú arómu, svoje územie si značkujú pachom. Pri love využívajú tajnú zbraň v podobe výlučku podčeľustnej slinnej žľazy, ktorá vyúsťuje pri koreni spodných hryzákov. Výlučok obsahuje zložku pôsobiacu ako nervový paralyzátor. Podobné chemické zloženie má napríklad jed kobier. Bielozúbky usmrcujú svoju korisť tak, že sa do nej zahryznú a zároveň vypustia z ústnej dutiny do jej tela malú dávku jedu. Pre človeka však ich jed nie je nebezpečný. Keď mačka chytí bielozúbku, pravdepodobne zacíti jej jed, a tak ich len znehybní, ale neskonzumuje.