Samček čvíkoty si už na Poľane našiel svoj domovský strom jarabiny z ktorého tichučko spieva svoju pieseň a samozrejme občas ochutná z plodov jesenného lesa. Jarabina bude v tomto období roka tvoriť podstatnú časť potravy týchto sympatických vtákov.
Na lúkach pri Korytárkach sa v tomto období sústreďujú tiahnuce bociany. Mláďatá vôbec nemusia letieť so svojimi rodičmi no aj tak vedia, kde majú doletieť. Je takmer isté, že bociany, ktoré v súčasnosti vidíme na Podpolianskych lúkach, sa takmer určite narodili niekde inde. Možno v Poĺsku či východnej časti Nemecka. Na týchto bohato prestretých lúkach sa iba zastavili cestou do Afriky.
Mláďatká líšok sa v tomto období roka túlajú na väčšie vzdialenosti od brloha. Ešte stále sú menšie od dospelých jedincov. Sami si už hľadajú potravu, ktorú tvoria prevažne menšie cicavce hlavne rod hraboš. Ak sa im nepodarí uloviť hraboša, tak v malej miere sa živia aj bezstavovcami.
Kamzíky Malých Karpát - Malokarpatské muflóny (lat. Ovis gmelini musimon) obľubujú skalnaté časti tohto pohoria. Dnes lokálne v tomto pohorí sa dá hovoriť o ich neprimeranom počte. Aj v Malých Karpatoch bol muflón, podobne ako inde v Európe, vysadený ako poľovná zver. Muflón je jediný voľne žijúci zástupca rodu ovca v európskej prírode. Tieto zvieratá vraj posledná doba ľadová vytlačila ďaleko na juh na stredomorské ostrovy Korziku a Sardíniu. Ale nové zoologické výskumy dokazujú, že muflón bude pravdepodobne zdivenou formou primitívnej domácej ovce z Malej Ázie, ktorá sa do oblasti Stredomoria dostala v staroveku. Odpoveď na otázku výskytu muflóna v strednej Európe v prehistorickej dobe nie je dodnes jednoznačne objasnená.
Z natáčania Divoká Poľana II.